11 – kódovanie a šifrovanie

Nie je to to isté!

Keď zakódujeme nejakú správu, nie je naším úmyslom schovať jej obsah, len ho doručiť k adresátovi nejakým vhodným spôsobom, napríklad:

• morseovka – bodky a čiarky sa dajú interpretovať aj zvukovo
• binárny kód – transformácia každej informácie (nielen textu, ale aj zvuku, či obrázkov) do jednotiek a núl – aby tomu rozumel počítač
• braillovo písmo – bodky v rôznych zoskupeniach, ktoré je možné rozlíšiť hmatom

Viac o kódovaní obrázkov, či zvuku si poviete vo vyšších ročníkoch na hodinách informatiky.

A čo je teda cieľom šifrovania? Predsa ukryť informáciu pred zrakom tých, ktorým nepatrí (veľmi zjednodušene povedané). Zašifrovaný text by mal vedieť odšifrovať len ten, komu ten text posielame a to spôsobom, na ktorom sme sa vopred dohodli – vtedy môžeme povedať, že je šifra naozaj dobrá.

Kým sa však ľudstvo dopracovalo k tomu, že vymyslelo šifry, ktoré nežiaduci účastníci nerozlúštia, trvalo to. Vo videu hovorím o dvoch šifrách – cézarovej a vigenerovej, pozrite si ho.

A ešte pár výrazov, ktorým by ste mali rozumieť (naozaj veľmi jednoducho povedané):

• kryptografia – vymýšľa šifry
• kryptoanalýza – lúšti šifry bez toho, aby poznala spôsob, akým boli zašifrované a kľúč, ktorým boli zašifrované
• steganografia – hľadá spôsoby, ako informácie utajiť (napríklad neviditeľný atrament)